Aktuálne PhD témy

Created with Sketch.

Aktuálne PhD témy

Na našom oddelení momentálne ponúkame tieto témy:

Termín podania prihlášok na doktorandské štúdium: 30.4.2026

Školiteľ: prof. RNDr. Iveta Waczulíková, PhD.
Názov: Výskum in vitro vplyvu polymérnych nanočastíc na reologické a hemokoagulačné vlastnosti krvi
Anotácia: Výskum v oblasti nanomedicíny sa (okrem iných štruktúr) orientuje na polyméry na báze dendrimérov, ktoré majú unikátne vlastnosti a široké možnosti využitia v medicíne. Tieto nanočastice dlhodobo študujeme v spolupráci so širším medzinárodným tímom.
Vzhľadom na to, že intravenózne podanie liečiva patrí v najčastejšie využívaným cestám podania účinnej látky, je potrebné testovať krvnú kompatibilitu zlúčenín s potenciálom využitia v medicíne. Krv vykazuje nenewtonské reologické charakteristiky, vrátane pseudoplasticity, viskoelasticity a tixotropie. Pri vysokých šmykových rýchlostiach sa červené krvinky elasticky deformujú, čím podmieňujú viskoelasticitu, zatiaľ čo pri nízkych šmykových rýchlostiach vytvárajú „rouleaux“ štruktúry („peniažtekovanie“), čo zvýrazňuje tixotropné správanie. Doterajšie reologické experimenty nášho aj iných tímov na hematologicky a biochemicky charakterizovaných vzorkách ľudskej krvi demonštrujú citlivosť ukazovateľov hemoreológie na viaceré (pato)fyziologické faktory, vrátane externých faktorov, vrátane liečebných prípravkov. To ukazuje na potrebu kontrolovaných experimentov a navrhnutia vhodných protokolov pre in vitro testovanie krvnej kompatibility nanočastíc. V dizertačnej práci budeme pracovať s nanočasticami na báze dendrimérov. Experimenty budú navrhnuté tak, aby výsledky poskytli informácie pre optimalizáciu polymérov nielen z aspektu ich biologických účinkov, ale aj ich biokompatibility. V širšom aspekte môžu výsledky z reologických experimentov poskytnúť cenné informácie pre klinicky relevantné poruchy hemodynamiky, ich diagnostiku a liečbu v širokom spektre kardiovaskulárnych ochorení.
Cieľ: Cieľom práce je priniesť relevantné poznatky podložené doterajšími znalosťami o mechanizmoch účinku a experimentálnymi výsledkami o charaktere interakcie dendrimérov so špecifikovanými biologickými a modelovými systémami a o ich biokompatibilite v in vitro podmienkach.
Konkrétne sa zameriame na:
vplyv dendrimérov na vybrané bunkové kultúry a cievny endotel
vplyv dendrimérov na hematologické a koagulačné ukazovatele
štúdium interakcie dendrimérov s bielkovinami (sérový albumín, trombín, fibrinogén).
in vitro vplyv dendrimérov na viskozitu a tokové vlastnosti plnej krvi

Školiteľ: RNDr. Milan Zvarík, PhD.
Názov: In silico analýza vzťahov medzi stresom a nádorovým ochorením
Anotácia: Štúdie na zvieratách ukazujú, že stres môže významne podporovať progresiu rakoviny, pričom boli objasnené aj molekulárne a systémové mechanizmy, ktoré tieto účinky sprostredkovávajú. Napriek tomu klinické štúdie poskytujú nekonzistentné údaje. Nervový systém ovplyvňuje iniciáciu, progresiu a rozvoj metastáz prostredníctvom sympatoadrenálneho systému, najmä cez β-adrenergné receptory. Chronický stres narúša rovnováhu aktivity autonómneho nervového systému (ANS), čo vedie k nadmernej aktivácii sympatikovej časti a útlmu parasympatikovej časti ANS, čo sa môže prejaviť napríklad v zmenách srdcovej frekvencie. Variabilita srdcovej frekvencie (HRV) meria časové intervaly medzi jednotlivými údermi srdca a je považovaná za jednoducho použiteľný nástroj na hodnotenie funkcie ANS a schopnosti organizmu reagovať na ochorenie. Znížená HRV je spojená s kratším prežívaním a u onkologických pacientov koreluje s progresiou ochorenia. Výsledky výskumov potvrdzujú teóriu, že psycho-neuro-endokrinno-imunologická regulácia má vplyv na progresiu rakoviny. Táto teória hovorí o vzájomnom pôsobení psychiky, nervového systému, hormonálneho systému a imunitného systému pri progrese nádorových ochorení.
Cieľ: Cieľom dizertačnej práce je preskúmať úlohu chronického stresu v priebehu malígneho nádorového ochorenia. V prvej fáze bude pomocou pokročilých štatistických metód a metód strojového učenia analyzovaná rozsiahla databáza údajov (databanka), ktorá bude obsahovať HRV, klinické, psychosociálne a epigenetické parametre. Výsledkom analýzy bude označenie takých parametrov, ktoré sú zaujímavé z pohľadu vzniku a progresie rakoviny. V druhej fáze pôjde o observačnú case-control štúdiu, kde sa zameriame na zber a analýzu vybraných parametrov s cieľom verifikovať ich vzťah s rakovinovým ochorením.

Školiteľ: RNDr. Milan Zvarík, PhD.
Názov: Sledovanie bioenergetického stavu mitochondrií kardiomyocytov pri nedostatku kyslíka
Anotácia: Nedostatok kyslíka v tkanivách (hypoxia) výrazne zvyšuje energetické nároky myokardu. Aktivácia kompenzačných mechanizmov, ktoré reagujú na túto závažnú metabolickú poruchu, je spojená s reguláciou na úrovni srdcových mitochondrií, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v procesoch udržania energie a zlepšenia prežívania myokardu. Mitochondriálna dysfunkcia spôsobená hypoxiou vedie k nerovnováhe v energetickej bilancii, ktorá je dôsledkom zníženej aktivity mitochondriálneho elektrónového transportného reťazca a produkcie ATP, ako aj zvýšenej tvorby voľných kyslíkových radikálov (ROS), narušeniu homeostázy vápnika a zmenám mitochondriálnej dynamiky. Pochopenie mechanizmov signálnych dráh a iniciácie kardioprotektívnych procesov na úrovni srdcových mitochondrií otvára nové možnosti v oblasti ich terapeutického využitia. Predkladaná téma je súčasťou širšieho výskumu realizovaného v rámci spoločných projektov s Centrom experimentálnej medicíny SAV.
Cieľ: Cieľom práce je definovať zmeny a potenciálne markery, ktoré sa podieľajú na zabezpečení kardioprotektívnej signalizácie prostredníctvom účinnej remodelácie srdcových mitochondrií v podmienkach hypoxie. Konkrétne sa zameriame na:
Meranie reaktívnych kyslíkových radikálov a pomeru NAD/NADH na hodnotenie stavu energetického metabolizmu a redoxnej rovnováhy.
Na splnenie cieľov budú použité predovšetkým metódy vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie a absorbčnej a fluorescenčnej spektroskopie.
Hodnotenie biofyzikálneho stavu mitochondriálnych membrán prostredníctvom stanovenia membránového potenciálu.
Stanovenie retenčnej kapacity mitochondrií pre vápnik.
Sledovanie adenínových nukleotidov a ich metabolitov v tkanive srdca.